Ing. Kamila Vyoralová / Rekonstrukce vlakového nádraží s ohledem na lidové tradice
Mendelova univerzita v Brně
V rámci předmětu Ateliér veřejného interiéru jsem se rozhodla zvolit jako místo k rekonstrukci vlakové nádraží v Uherském Hradišti odkud pocházím. Vnější podoba budovy vlakového nádraží v roce 2011 zvítězila v soutěži o nejkrásnější nádraží v ČR. Nicméně podoba jeho interiéru je už příliš zastaralá, neudržovaná a v tmavých barvách, které působí příliš temně. Uherské Hradiště se zároveň nachází v srdci Moravy, která je proslulá svými lidovými tradicemi. Tato rekonstrukce se mi tak stala jakousi výzvou, kdy mým cílem bylo celkové prosvětlení prostor, a hlavně vytvořit takový interiér, který by byl moderní, ale zároveň respektoval lidové tradice, které se s městem pojí.
Jan Hába/ Martin Coufal / Revitalizace budovy TJ Sokol-Vranovice
Mendelova univerzita v Brně / vedoucí práce Ing. arch. Boris Hála, Ph.D.
Sledovaným cílem projektu bylo navrhnout nové řešení pro původní zanedbanou budovu. V návrhu interiéru i exteriéru je kladen důraz na vizuálně čisté plochy, které jsou v interiéru sjednoceny do přírodního betonu. Důležité prvky (jako infopult a informační grafika) pak betonu kontrastují sokolskou červenou. Důležitým doplňkem jsou roxorové tyče, které tvoří sezení nebo kryty technických sítí a svým tvarem připomínají běžeckou dráhu. Na střeše vstupní haly vzniklo komunitní basketbalové hřiště pro sportovní vyžití i v dobách, kdy bude vnitřní sportoviště obsazeno.
Kristýna Plischková / Seník Via Appia Antica
České vysoké učení technické v Praze / vedoucí práce prof. Akad. arch. Vladimír Soukenka, Ing.arch. Patrik Tichý
Bývalý seník z 19. století se nachází na slavné historické cestě Via Appia Antica v Římě a je majetkem stejnojmenného regionálního parku. Pro tento park jsou v budově navrženy výstavní prostor, edukační zázemí pro workshopy a kavárna.
Koncept interiéru spočívá v dialogu mezi původním surovým zdivem a nově vloženými konstrukcemi, které jsou výrazně růžové, zatímco původní zdi jsou takřka netknuté a neočištěné. Oblé tvary, které provázejí každý detail návrhu, taktéž podporují kontrast mezi nově vloženou a původní konstrukcí.
Barbora Chudá / Výstava motocyklov
Technická univerzita vo Zvolene / vedoucí práce doc. Ing. Anton Stolár, ArtD.
Priestor, ktorý som si vybrala pre svoju prácu, sa nachádza v bývalom kryte pre civilnú ochranu v Považskej Bystrici. Interiér poukazuje na bohatú históriu Považských strojární. Fabrika produkovala mnohé zaujímavé typy motocyklov, ktoré sa za minulého režimu exportovali do celého sveta. A tak bola fabrika pýchou mesta a práve vystavované motocykle sú jej dielom.
Priestor predstavuje odkaz na nevľúdnosť doby, čo sa týka slobodnej tvorby, nakoľko tvorcovia motocyklov boli často pod tlakom, obmedzovaní či v tvorbe úplne zabrzdení, čo si môžeme všimnúť v podobe samotného tmavého priestoru v rámci CO krytu. Naopak výstava vyzdvihuje nadšenie, úspech a inovácie, ktoré do sveta motocyklov priniesli dizajnéri a konštruktéri v minulom storočí.
Dizajn výstavnej konštrukcie bol inšpirovaný tvarom súčiastky z motocykla typu Babetta, kde konštruktéri rafinovane a nenápadne preniesli tvar valcovej spojky, čo slúžilo ako logo Považských strojární, ktoré vtedy nebolo povolené používať. A tak ostáva istým symbolom tvorivosti.
Téma projektu je „Objekt – priestor – dve podoby jedného názoru, techniky, materiálu,…“, a preto môžeme v interiéri vnímať jasný kontrast medzi priestorom a objektom.
Tímea Kepová / ELEVATION HOUSE
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave / vedoucí práce doc. Mrg. Miroslav Debnár
Koncept posuvného domu vo svojej filozofii reaguje na viaceré problémy doby a zaoberá sa bývaním v budúcnosti, presnejšie v roku 2061. Myšlienka bola vytvoriť interiér ktorý je zároveň aj exteriérom. Taktiež som riešila problém malých priestorov, nedostatku miesta a možností usadenie väčšieho počtu osôb. Celkový návrh interiéru je vyčistený od bežného nábytku. Veci ktoré si vieme vymeniť za novšie, krajšie nehrajú veľmi s ekológiou. Nachádzajú sa tu dve hlavné kubusy, ktoré sú zároveň nosnými časťami domu. V nich je umiestené všetko čo človek potrebuje. Na prízemí kuchyňa a odkladací priestor a na 1. poschodí kúpeľňa a šatník. Kuchynská linka je pohyblivá, vieme si ju zasunúť a povysunúť koľko potrebujeme. Prízemie, alebo denná zóna obsahuje srdce domu ktorým je stôl. Spolu so stoličkami je to jediný nábytok ktorý je zakomponovaný do interiéru.
Dom je založený na princípe aby vedel zaliezť pod zem, ako aj vliezol hore a ponúkol možnosť byť v prírode, bez toho aby sme ho museli opustiť. Interiér je zbavený stien, namiesto nich je celý, až na dvere, presklený. Ak sa nachádzame hore, chceme výhľad. Ak sme zasa v zemi, máme pocit bezpečia skrze zem, taktiež sme izolovaní a chránení pred poveternostnými vplyvmi. Jedná sa o koncept ktorý je ešte variovateľný rôznymi spôsobmi, podľa toho kde by sa daná kostra nachádzala.
Karolína Pernerová / Cukrárna Laskominka
České vysoké učení technické v Praze
Cukrárna Laskominka se nachází pár minut chůzí od centra města Lovosice v nízkopodlažní budově ze 70. let. Z tohoto časového období také vycházely prvotní myšlenky pro návrh cukrárny. Nejvýraznějším prvkem cukrárny je strop, který je tvořen rastrem „laskonek“, které osvětlují celý prostor. Strop je navržen v bronzovém odstínu, v metalickém provedení. Zbylý prostor je navržen s myšlenkou upoutat co nejvíce pozornosti na strop, je tedy navržen v tlumené tmavě vínové barvě, všechny zbylé povrchy jsou v matném provedení. Opakujícím se prvkem je kulatý profil, který je použit jak na dvou protilehlých stěnách, tak na atypickém nábytku, kterým je cukrárna vybavena.
Barbora Makalová / IT open space kancelář v Květinovém domě
Vyšší odborná škola uměleckoprůmyslová – Praha / vedoucí práce Ing. Arch. Ivana Kubešková
Mou vizí bylo centralizovat pracovní místa, jelikož se jedná o nejzásadnější část kanceláře. Zároveň má tato dispozice pozitivní vliv na zaměstnance, kteří jsou ve středu dění a neposlední řadě je výhodná i pro šéfa, jemuž zajišťuje dostatečný přehled.Aby tato zóna skutečně působila jako jádro prostoru, je odlišena barvou koberce, jenž má tvar elipsy. Tento tvar kopíruje strop a také je v této části odhalená vzduchotechnika, barva obou ploch je temná modř, která podporuje intelektuální myšlení a působí profesionálně. Zbytek interiéru je laděný spíše do neutrálních, pastelových barev, které s tmavým středem tvoří kontrast a zároveň jsou pro zaměstnance příjemné a působí svěže. Důležitý je také akcent světlého dřeva, dubu, který prostor zútulňuje a uzemňuje a také použitá červená barva podporující energii a aktivitu.Z důvodu zachování vzdušnosti a přehledu jsem zasedací místnost a kancelář šéfa zvolila prosklenou, v případě potřeby soukromí je sklo opatřeno zatemňovací folií.
U vchodu se nachází recepce, jež je vybavena malou kuchyňskou linkou, ta je zakryta posuvnou zástěnou. Příchozí klienti se mohou posadit do křesel umístěných naproti ní. Tento prostor je oddělen skříňkou, do níž jsou zasazeny květináče s rostlinami. Díky tomu je nejen praktická, ale zároveň velmi dekorativní.Také jsou zde situovány dvě budky, které zajišťují soukromí při telefonních hovorech. Mezi nimi se nachází příjemné sezení, jež může sloužit i k formálním schůzkám.Do zóny u oken jsem navrhla dvě lavice z ohýbaného perforovaného plechu, jež lze využít pro práci i relax. Pod nimi jsou umístěny textilní sedací pufy.Kuchyňku s jídelním koutem od zbytku interiéru dělí příčka z černého skla, již lze využít jako tabuli. Kancelář je vybavena i jednoduchou tělocvičnou oddělenou pomocí žebřin, které zároveň tvoří zajímavý estetický prvek.
Miroslav Vašek / Dvor remasiel – UĽUV
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave / vedoucí práce Doc. Mgr. Miroslav Debnár
Tento dvor je výnimočné nenápadné miesto uprostred dlhej chaotickej Obchodnej ulici v Bratislave. Dvor väčšinu času slúži ako oddychové miesto pre zamestnancov a šikovných remeselníkov, ktorý tu absolvujú rôzne remeselné kurzy. V letnom čase sa tu dejú rôzne kultúrne podujatia spojené s folklórom a remeslom.
Počas podujatí je dôležité, aby tu remeselníci mali bohatý priestor na vystavenie svojích prác a návštevníci mali možnosť sadnúť, oddýchnuť a vychutnať si program. Vzhľadom na nedostatok odkladacieho priestoru je potrebné, aby sa všetok solitér vedel na mieste spratať tak, aby zaberal čo najmenej miesta. Taburetky je možné skryť do stolov aj ukladať ich priamo na seba a vďaka systému lego kocky držia pevne a stabilne na sebe.
Remeselnícke výrobky je možné prezentovať na stoloch aj vešať ich na závesné špagáty, ktoré sa nachádzajú za každým stolom. Dôležitou súčasťou bolo navrhnúť tienenie, ktoré stlmí slnečné lúče, ktoré vedia byť v letných dňoch naozaj nepríjemné. Tienenie je možné aj stiahnúť vertikálne aby nezadržiavalo sneh alebo vodu. Veľká výzva bola vyriešiť
nepríjemný prievan, ktorý sa tiahol popod podlubie. Tento problém som eliminoval zadnou stenou s drevenou štruktúrou, ktorá príjemne dotvára celý priestor a hlavne zakrýva šedé budovy, ktoré vytŕčajú spoza dvoru. + pred túto stenu som umiestnil strom, ktorý vytvára príjemný tieň a šum.
Natália Beláková / Bývanie budúcnosti – rok 2068
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave
Rada by som Vám predstavila projekt o možnom bývaní v budúcnosti. Ide o návrh domu a interiéru v roku 2068. Dom a jeho interiér vyplýva z klimatických a energetických predikcií do budúcnosti.
Kruh je najviac odolný voči zemetraseniam a tornádam, a taktiež pri návrhu stavby v tvare kruhu som sa inšpirovala tvarom čísla osem. Dom má výborné energetické hodnoty, termoregulačné vlastnosti a poskytuje maximálny prísun denného svetla. Pri zhoršení počasia alebo hrozbe prírodnej katastrofy je možné dom uzatvoriť do rolety tzv. kapsule. Využila som pôdorys kruhu a prispôsobila som návrh solitérov a nábytku. Celý interiér nadväzuje na seba a dá sa ním rotovať po dráhe kruhu. Rovnako sa pohybujú deliace priečky miestností. Veľkou zaujímavosťou domu je pohyblivosť priečok a nábytku na základe, ktorých vie celý dom rásť podľa potreby obývajúcich. Srdcom domu je átrium, zelená kúpeľňa, ktorá je zároveň relaxačnou miestnosťou. Do kúpeľne som navrhla oddychové ležadlo, ktoré som vyrábala v pomere 1:1. Dymové sklo v kúpeľni bolo vybraté so zámerom oddeliť kúpeľňu od ostatných miestností v dome. Farebnosť interiéru sa nesie v monochromatických farbách mätovo-zelenej s kombináciou prírodného kameňa a živej zelene v kúpeľni. Pohyblivosť interiéru funguje na elektronickom princípe alebo aj mechanickom.
Lucia Denkóciová / VIDIECKY DOM
Technická univerzita vo Zvolene / vedoucí práce Ing. arch. Martin Somora, ArtD.
Pri navrhovaní rekonštrukcie klasického vidieckeho domu som brala na vedomie jednoduchosť a funkčnosť. Tento typ domov sa na dedinách vyskytuje pomerne často v schátranom stave. Mojim cieľom bolo dostať tento problém do povedomia ľudí a zamedziť zbytočnému búraniu a stavaniu nových domov. Inšpirovať takýmto spôsobom mladé rodiny k možnej rekonštrukcii, a takto prispieť aj ku zachovaniu pôvodného rázu vidieka. Finálnym výsledkom je dispozičné riešenie, ktorého základná hmota je riešená na obdĺžnikovom pôdoryse so sedlovou strechou. Hlavným hrdinom sa stal „gánok“, ktorý tvorí hlavný prúd komunikačnej cesty, a dá sa ním dostať do ostatných obytných častí . Predsieň a kúpeľňu od zvyšnej časti domu delia otočné pivotové dvere. Cieľom bolo v priestore zachovať vidiecky dojem a atmosféru. Otvorená kuchyňa spolu s obývacím priestorom plynule komunikuje s exteriérom vďaka veľkým posuvným oknám. Pohovka situovaná v strede miestnosti umožňuje výhľady do exteriéru aj interiéru. V obývacej časti sa na stene nachádza atypické spracovane bio krbu na stene a mlynárske schody do podkrovia. Vonkajšia fasáda pristavenej kúpeľňovej časti je obložená hrubým doskovým obkladom, pripomínajúcim charakter „latríny“. Pomocou dosiek si vie užívateľ regulovať nielen prenikanie prirodzeného svetla, ale aj súkromie.
Celá myšlienka sa nesie v duchu rekonštrukcií takýchto obdobných vidieckych domov po celom Slovensku, no tento konkrétny dom je situovaný v Horných Orešanoch.
Bc. Patrícia Pančíková / Barn
Technická univerzita vo Zvolene / vedoucí práce doc. Ing. Zuzana Tončíková, ArtD.
Hlavným cieľom práce bolo nájsť paralelu medzi tým ako sa žilo kedysi a ako sa žije teraz. Priestor bude slúžiť na prenájom, prenajímať sa bude na dobu neurčitú. Pre ľudí sú stodoly niečo dôverne známe, čo je tu s nami storočia. Inšpiráciou a hlavnými nosnými prvkami, sa stali práve seno a stará stodola, nakoľko bola využívaná na mlátenie obilia a uskladnenie sena. Dispozičné riešenie spočíva v predelení priestoru do malých „chlievikov“, kde vzniká aj malé útočisko pre samého seba. Nakoľko v stodolách bola ústredným a najväčším hlavný priestorom stredová časť, ktorá bola prechodná z obidvoch strán, je to pravé miesto pre spoločenskú miestnosť, ktorá tvorí veľkú podstatu. Viditeľný detail vo forme starých vrát, ktoré sú umiestnené zrkadlovo oproti sebe, kedysi slúžiace na vstup do priestoru, nadobudli novú funkciu vo forme tienidla. Predelom medzi vstupnou časťou a spoločenským priestorom je práve tkaná predelová stena s odkazom na staré krosná. Zaujímavým prvkom je aj otvorené podkrovie, ktoré som nazvala „Kto hľadá, nájde!“ Dominantu tvorí závesná plachta, ktorá kedysi slúžila na prepravu sena alebo slamy do priestorov stodoly. Oko pozorovateľa zaujme aj stojan, kde je možnosť zanechať nejaký odkaz pre ďalších členov rodiny. Sedenie vo forme balíkov slamy majú pripomenúť časy, ako sa kedysi chodievalo práve do týchto priestorov schovávať sa alebo hrávať. Medzi krokvami sú ako izolácia použité ekopanely vo forme zlisovanej slamy.
Bc. Patrícia Pančíková / Kurzála u richtárky
Technická univerzita vo Zvolene / vedoucí práce doc. Ing. Zuzana Tončíková, ArtD.
Koncepčným riešením témy, Aktívny a pasívny priestor, daného objektu, ktorý sa nachádza v obci Sása je kultúrno- spoločenské centrum s otvorenou knižnicou a barom. V procese navrhovania som sa snažila zachytiť autentickosť prostredia a pocit, ktorý v danom priestore vnímame. Hľadala som protiklad medzi aktívnym a pasívnym- mladým a starým človekom. Zameriavala som sa na rôzne vekové kategórie nakoľko chcem, aby novovzniknuté centrum spájalo nie len generácie, ale aj okolitých príslušníkov aj práve pomocou nového hudobno- divadelného života. Dispozičné riešenie naväzuje na to predošlé s malými zmenami ako je napríklad priznanie pohľadu do knižnice pomocou veľkého presklenia, ktoré je atypické. Dominantu tvorí otvorený strop a priznaný pohľad do konštrukcie krovu, ktoré vytvára určitú atmosféru aj pomocou závesných geometrických svietidiel. Dispozičné riešenie pozostáva z troch samostatných vstupov do priestoru. Nachádza sa tu práve bar, ktorý je vyhotovený zo starých tvárnic, s kaviarňou prepojenou na netypicky otvorenú knižnicu alebo dedinský antikvariát, telocvičňa, šatne, toalety a spoločenská miestnosť/ tančiareň, v ktorej sa budú odohrávať rôzne predstavenia a slávnosti.
Veronika Chovancová / Bývanie v budúcnosti, rok 2150
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave / vedoucí práce doc. Mgr. Miroslav Debnár
Zmena klímy mení všetko.
Je jednoduché zabudnúť na to, aká variabilná je klíma na našej Zemi od počiatku svojho veku. Rozsah tejto variability si vieme len zťažka predstaviť. Zem pokrytá ľadom od pólu k pólu, pripomínajúca snehovú guľu. Nepredstaviteľné. A predsa perióda, ktorá trvala 300 miliónov rokov nie je zanedbateľná. Alebo Zem úplne bez ľadu. Aj také bolo, zhruba pred 34 miliónmi rokov. Realita je taká, že naša planéta osciluje medzi fázami bez ľadu, samým ľadom a prechodnými fázami medzi týmito dvoma obdobiami. Dnes sa nachádzame v strede týchto dvoch extrémov a naše prianie o stabilnej klíme je prianím utopistickým.
Sme za vrcholom 60 ročného slnečného cyklu a za vrcholom Milankovičovho cyklu. Všetky parametre zemskej orbity sú dnes v takom postavení, že očakávame príchod ďaľšieho glaciálu a nástupu malej doby ľadovej.
Môj projekt je projektom s víziou dobrej budúcnosti aj v neľahkých chvíľach, je projektom tepla v období chladu, je víziou vzájomnosti a ustálených hodnôt. Tvar domu vychádza z najefektívnejšieho tvaru v prírode, hexagonu. Je jedným z troch geometrických tvarov, ktoré dokážu vytvoriť mozaiku. No hexagon je výnimočný tým, že pri rovnakom vnútornom objeme využíva najmenej stavebného materiálu. V srdci “hexadomu“ sa nachádza sklenník, ktorý plní okrem estetickej funkcie aj omnoho dôležitejšiu, a tou je potravinová samostatnosť domácnosti. Energetickú nezávislosť som vyriešila solárnymi panelmi a veľkými keramickými radiátormi, ktoré sú napojené na geotermálny zdroj. Tieto radiátory súčasne slúžia ako predely medzi izbami. Súčasťou domu je voľne postavený krb, ktorý prináša svetlo a teplo, ktoré budú v tom čase najviac potrebné.
Bc. Margaréta Janovcová / Aktívny a pasívny priestor/ Kultúrno spoločenské centrum Sása
Technická univerzita vo Zvolene / vedoucí práce Mgr. art. Lucia Spišiaková Kružlicová, ArtD.
Koncepčným riešením semestrálnej práce “Aktívny a pasívny priestor” bolo navrhnúť kultúrno-spoločenské centrum ktoré bude slúžiť pre obyvateľou obce Sása. Pri navrhovaní daných priestorov som inšpiráciu čerpala z architektúry daného objektu, okolitého prostredia či samotného ľudu. Jednotlivé prvky som sa neskôr snažila zakomponovať do navrhovaného riešenia. Objekt pozostáva z knižnice so samostatným vstupom, spoločenskej miestnosti s kuchynkou a športovo-tanečným priestorom ku ktorým patria aj šatne.
Bc. Margaréta Janovcová / Zaniktnutá fotografia/ Vizuálna podobnosť/ Brtníctvo
Technická univerzita vo Zvolene / vedoucí práce Mgr. art. Lucia Spišiaková Kružlicová, ArtD.
Mojím hlavným cieľom práce bolo vytvoriť víkendové bývanie, ktoré bude inšpirované jedným z najstarších remesiel a tým je „Brtníctvo“ . Brtníctvo alebo inak aj lesné včelárstvo je jeden z najstarších spôsobov získavania včelích produktov z dutiny stromov. Je predchodcom dnešného včelárstva, takže spôsoby získavania včelích produktov sa líšili vo forme zberu medu, starostlivosti či umiestnení úľu. Inšpiráciou a hlavnými nosnými prvkami v interiéry sa stali jednotlivé typické prvky pre brtníctvo, ako sú materiály, nástroje, včelie obydlia alebo ich poloha. Dispozičné riešenie pozostáva z prízemia a poschodia. Prízemie by som nazvala ako „preletovú zónu“ v interiéri, pretože priestor som navrhla tak, aby bol otvorenejší a slúžil na denné činnosti spojené s vonkajším prostredím lesa, nakoľko som poschodie riešila ako jednotlivé bunky zamerané na oddych a relax. Viditeľný detail, ktorý odkazuje na metaforu dennej a nočnej časti je práve schodisko, ktoré je inšpirované opaskami a ,ktorými brtníci vystupovali na stromy ku včelím dutinám. Ďalší zaujímavý prvok v interiéry odkazujúci na dané remeslo je sedenie v spoločenskej zóne, ktoré je inšpirované nepravidelnými krivkami jednotlivých buniek vo včeľom plaste a taktiež samotným brtom. Sedenie pozostáva zo štyroch stolčekov, ktoré sú umiestnené v tvarovanom betóne. Stolček sa kedykoľvek môže vytiahnuť a rozšíriť počet miest na sedenie, alebo si ho môžeme preniesť aj do exteriéru. Inšpiráciu som neprenášala iba do tvarového riešenia, ale taktiež do materiálového v podobe hlinenej omietky, ktorá prestavuje jednu z možností kde si lesné včely vytvárajú dutiny. Samozrejme drevo v brtníctve zohráva veľkú roľu, takže tento materiál si môžeme všímať v rôznych prevedeniach na jednotlivých prvkoch nábytku.
Lucia Denkóciová / Kultúrno – spoločenské centrum
Technická univerzita vo Zvolene
Cieľom bolo navrhnúť koncept rekonštrukcie kultúrno-spoločenského centra. Pri návrhu bolo mojím zámerom vytvoriť vlastný svet pre obyvateľov obce so zachovaním rôznorodých tradícií, zvykov a aktivít vo vidieckom kontexte. Ďalej som sa zamerala na funkčnosť, variabilnosť a dispozíciu priestorov. Cieľom tiež bolo, aby jednoduché geometrie a prírodné materiály spájali budovu s okolitou krajinou a vytvárali nepretržitú „konverzáciu“ medzi vnútornými a vonkajšími priestormi. To som docielila pomocou malého námestia s prístreškom, ktorý sa nachádza pred budovou. Dispozičné riešenie interiéru pozostáva z knižnice, čitárne, klubovne, vstupu, hlavnej sály a malej miestnosti slúžiacej ako odkladacia miestnosť. V knižnici sa nachádza tzv. stánok s variabilnými odkladacími plochami a sedením. Atypickým prvkom v interiéri je aj samotný strop, cez ktorý prerastajú pôvodné trámy. Súčasťou knižnice je aj policový systém s prenosnými predeľovačmi a skryté pivotové dvere slúžiace ako vstup do ďalšej časti knižnice. Táto časť môže plniť funkciu čitárne, študovne, poprípade to môže byť miestnosť na stretávanie sa miestneho združenia alebo krúžku. Ďalšou miestnosťou so samostatným vstupom je klubovňa pre mládež. Nachádza sa tu sedenie a zvukovo izolačná tapeta vyrobená z vysokohorskej trávy a bylín, na ktorej sa nachádza jednoduchá inštalácia drevených lát, slúžiacich ako nástenka na odkazy. Cez hlavný vstup sa dá dostať do ostatných miestností, ako telocvičňa, sála, zákulisie a toalety. Hlavná sála je multifunkčným miestom slúžiacim na rôzne aktivity ako divadelné predstavenia, výstavy, oslavy, svadby, gavúrky, súťaže a komunitné stretnutia. Súčasťou sály je aj pódium, na ktorom sa nachádzajú posuvné akustické panely, ktoré sú obalené špeciálnym prírodným povrchom z tráv a bylín.
Daniel Csúz / Detské oddelenie – čakáreň
Technická univerzita vo Zvolene / vedoucí práce doc. Ing. Zuzana Tončíková, ArtD.
Navrhovaným priestorom je komunistický priestor Polikliniky Q v Lučenci, čakáreň na detskom oddelení. Filozofia sa zameriava na javy, ktoré odvracajú pozornosť dieťaťa od svojej reality a od skutočnosti, že sa nachádzajú u lekára a čakajú na vyšetrenie. „Deti vyhľadávajú hru a nie luxus“ – v tomto duchu sa teda nesie aj navrhovaný interiér, pretože moderné nemocnice a polikliniky síce vyzerajú luxusne pre oči dospelého človeka, ale v dieťati evokujú práve strach, nepriateľstvo, úzkosť, javy, ktoré potrebujeme naopak utláčať, nie vyvolávať. Oblé tvary, ktoré deťom upútavajú pozornosť, znížené stropy vďaka ktorým sa cítia útulnejšie, jemné a hravé farby, prírodné materiály a materiály, ktoré sú do takýchto priestorov hygienicky vhodné, celková atmosféra, pocit a energia priestoru – toto všetko sú javy v dizajne priestoru, ktoré pomáhajú nežiadúce emócie u detí utláčať.
Vstupná časť je sprevádzaná displejom po ľavej ruke, ktorý napovedá poradovníkovému systému čakárne, ktorý organizuje rad a tým znižuje počet ľudí v priestore. LED osvetlenie na podlahe a na strope kopíruje chod priestoru a intuitívne navádza pacientov v priestore.
Po pravej strane sa nachádza zaoblená korková stena, korok, ako materiál prírodný a v prvom rade hygienický, ľahký na údržbu a s vynikajúcimi akustickými vlastnosťami. Sedenie v týchto oblúkoch izoluje pacientov aj zdravotne aj hlukovo. Sedenie proporčne navrhnuté rodičom aj deťom upriamuje pozornosť detí na zaujímavé objekty v priestore a pozornosť rodičov na dvere ambulancie a na potrebné informácie – dieťa pozoruje okolie, dospelý lekára. Medzi týmito sedeniami sa nachádza stena s taburetmi, pre deti a ľudí ktorí sa tu zdržia len krátko. Je to tiež istý spôsob zamestnania dieťaťa.
V strede priestoru sa nachádza citlivá podlaha, na ktorej svietia stopy. Je to zaujímavý objekt v priestore, a hlavne spôsob bezdotykovej hry. Citlivá podlaha je zarovnaná betónovým poterom, ktorý tiež dodáva pocit prírodného materiálu – kameňa. Vstup do ambulancie je riešený veľmi nenápadne, no nachádzajú sa tu všetky dôležité informácie pre rodičov a dospelých ľudí.
Podporný stĺp priestoru sme obohatili o výbežky, o ktoré sa môže človek oprieť alebo dieťa aj sadnúť. Je obklopený drevom plechom a neoprénom, ktorý sa ľahko udržiava, a magnetkami, ktorými si dieťa pretvára stĺp podľa vlastnej fantázie. Tento stĺp slúži ľuďom, ktorí v priestore obstávajú, prípadne sa tu nechcú dlho zdržať.
Za dôležité sme pokladali aj vytvoriť časť pre matky s bábätkami, ktoré potrebujú viac priestoru a súkromia. Tento priestor je oddelený perforovaným podsvieteným plexisklom, čo vytvára zaujímavé efekty na skle a odvracia pozornosť dieťaťa od skutočnosti, že sa nachádza v čakárni u lekára.
Kateřina Linhartová / Coworkingové centrum
Vyšší odborná škola uměleckoprůmyslová / vedoucí práce Ing. Arch. Ivana Kubešková
Zadáním bylo vytvořit prostor kanceláře coworkingového centra v centru Prahy 1 na Václavském náměstí 47 v budově The Flow Building.
Při vstupu do prostoru centra se klientovy otevírá otevřený prostor, podporující sdílení a výměnu nápadů, ale také místo pro relaxaci a individuální práci. Přímo proti vstupu se nachází atypicky řešená recepce – z hliníkového lešení s převislými rostlinami umístěnými v její horní konstrukci. V okolí recepce se nachází sedačky na které navazuje sekce copycentra. Tato část je oddělena od prostoru dělící stěnou z lešenářských trubek, které jsou kotveny do podlahy pomocí čepů a do kovové stropní lišty.
V otevřeném prostoru centra je umístěn důsledný modulární systém, který je tvořen ostrůvkovými pracovišti, která podporují neformální komunikaci, umožňují změnit pracovní místa a prostoru poskytují i požadované soukromí.
Každý čtvercový stůl je jakási „krabice bez stěn“, má rám, který obklopuje pracovní prostor jako postel s nebesy. U každého stolu mohou sedět 4 lidé na bilančních míčích či kancelářských židlích. U skleněné příčky s výhledem do chodby jsou umístěny tři stoly z hliníkového lešení. Prvky z hliníkového pojízdného lešení mají nízkou hmotnost, proto lze s jednotlivými díly jednoduše manipulovat, což umožňuje rychlou a snadnou montáž.
Atypické stoly skvěle slouží pro skutečné potřeby znovuvytvoření fyzického a duševního prostoru na pracovišti obývaném různými lidmi. Jde o jakési bezskříňové boxy, které usnadňují osmotickou dimenzi vztahů s prostory a lidmi. Tyto stoly jsou vztahově orientovány pracovní stanice, které lze personalizovat a přeskupovat tak, aby vyhovovala individuálním potřebám jednotlivce – čas na odpočinek, hraní, studování a navazování vztahů.
V prostoru se nacházejí dvě zasedací místnosti. Větší zasedací místnost (pro 10 lidí) se nachází v blízkosti recepce od které je oddělena stěnou z lešenářských trubek a menší (pro 4 osoby), která svým umístěním odděluje relaxační část se stolním fotbalem od kuchyně s barovým stolem.
V centru je přiznaný strop s výjimkou části podhledu u oken. Celý interiér se nese na paletě šedé (zátěžový koberec v celém centru), zlato žluté a bílé barvy.
